Petra Špalková ako Jana v Divadle v Řeznické
V Divadle v Řeznické uviedol v novembri 2002 režisér Štěpán Chaloupka, inscenáciu hry francúzskeho dramatika Jeana Anouilha Rómeo a Jana. Moderná parafráza mýtu staršieho ako Shakespeare, sa s „klasickou“ témou pohráva až do krajnosti. Po jazykovej stránke do popredia výrazne vystupujú ostré predely medzi jazykom čistej poézie dvadsiateho storočia a len tak odsypávajúcou rečou bežného dňa, ktoré Anouilh celkom nebadane miesi dohromady. Kontrastné a niekedy ťažko pochopiteľné či uchopiteľné sú i premeny v myslení a konaní postáv, hlavne tam, kde tieto zmeny v správaní vychádzajú z poézie jazyka a lásky. Ináč je dej vcelku jednoduchý a jeho ťažisko leží v riešení absolútneho konfliktu Lásky medzi Frederikom a Janou, to jest medzi Rómeom a Júliou, alebo ešte ináč, medzi Davidom Švehlíkom a Petrou Špalkovou.
Je v tom ale menší háčik. Rómeovský part totižto výrazne bledne pri úlohe, akú v hre zohráva Jana. Ona je osou, cez ktorú prechádzajú všetky doležité väzby deja, ona je najväčšia komplikácia a zároveň najväčšie potešenie, aj pre oko divákovo. Konflikt sa tým pádom presúva medzi Janu a Janu a Davidovi Švehlíkovi ostáva len póza rozpáleného, mierne výbušného a hlavne, nič nechápajúceho mladíka. Je to veľká škoda, lebo po vynikajúcom Donovi Quijotovi alebo veliteľovi hasičov v DISKu, by Švehlík určite prijal a zvládol viac.
Za pozornosť stojí i hlučný živel otca v podaní Zdeňka Duška alebo vyšinutý Janin brat Lucien (Jiří Ployhar). Ten reprezentuje prvotriedneho paroháča z vlastného presvedčenia, nie nepodobného tomu z Crommelynckovej hry Veľkolepý paroháč. Frederikova matka (Radka Fidlerová) je pre celkové vyznenie inscenácie potrebná asi tak, ako matka Rómeova v Shakespearovi. Posledná a prvá z postáv Júlia (Monika Zoubková), je chuderka predurčená pánom autorom k nepeknému utrpeniu, ktoré začína zistením, že jej snúbenec sa zamiloval do jej nenávidenej sestry a končí niekde pri jeho opätovnom návrate k nej, v už ale pozmenenej a poznamenanej podobe, čo tiež nie je práve dôvodom na oslavu.
V konečnej podobe inscenácia ale trpí viacerými nedostatkami, medzi ktoré patrí i neurčitá a „nehrajúca“ scéna, ale hlavne nevyužitie potenciálu inšpirujúceho a poetického textu, na ktorom je postavený jej zmysel.
Jean Anouilh: Romeo a JanaPřeklad Daniela Jobertová, režie Štěpán Chaloupka, scéna Jan Dušek, kostýmy Petra Krčková, hudba Radůza, dramaturgie Klára Novotná.
Hrají: P. Špalková, D. Švehlík, R. Fidlerová, Z. Dušek, M. Zoubková, J. Ployhar, Z. Loníček.
TIP!
Časopis 22 - rubriky
Články v rubrice - Recenze
Recyclus coitus: neotřelé a mladé vidění světa
Divadelní soubor Maso krůtí představil v prostoru NoD svůj nový projekt RECYCLUS COITUS. Název projektu nemohl ...celý článek
EGBDF: nevšední a hluboký zážitek
Městské divadlo Zlín je známé svou objevnou dramaturgií a častým uváděním českých novinek. Inscenace EGBDF (KD ...celý článek
KYTICE, MY HOMELAND: Universum MATKY
Erbenova KYTICE se dočkala další dramatizace, tentokrát ji v premiéře uvedlo Divadlo Vzlet. Pod režií a úpravo ...celý článek
Časopis 22 - sekce
HUDBA
Waldemar Matuška výročí
Walda
Waldemar Matuška, který nás opustil před 15 lety, byl jednou z největších postav naší populární hudby celý článek
OPERA/ TANEC
FOK zakončí 89. sezónu Mahlerovým Vzkříšením
Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK s šéfdirigentem Tomášem Braunerem uvede 12. a 13. června Druhou symfonii celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Životy slavných - Edvard Munch
Munch
Čtyři tváře jednoho z největších umělců své doby. Norské životopisné drama (2023). Hrají: A. Ekker St celý článek