Scéna.cz 

* Pamätáte sa ešte na prvé predstavenie, ktoré ste v bábkovom divadle videli?

Pamätám si, že ako prvák som videl predstavenie Budkáčik a Dubkáčik v Bratislave. Doteraz mám o tom v školskom zrkadielku zápis od pani učiteľky: prineste tri koruny na bábkové divadlo. A odvtedy nič - čierna diera. Potom, ale to už je iná kapitola, som videl predstavenia v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici. No to už som bol v spomínanom divadle zamestnaný ako elév.

* A vaše deti? Kedy ste ich po prvý raz vzali do divadla?

Prvýkrát som ich zobral do divadla na naše predstavenie do ŠBD na Mokošovu rozprávku Zahrajte sa s nami, kde hrali moji vtedajší kolegovia Ľubomír Piktor - kocúr Katarína Aulitisová - myš (dnes divadlo PIKI) a Petronela Dušová - kocúr. Ja som podával zo zadu bábky a vodil som malé postavy. A túto rolu som prevzal po Martinovi Nykodímovi.

* Ktorú časť z priestorov bábkového divadla máte najradšej - tú, ktorá sa nachádza pred paravanom alebo radšej tú, ktorá je za ním?

Na bábkovom divadle je možno dobré to, že sa v ňom niekedy dá odpočinúť a ukryť sa pred obecenstvom za paraván. Tu musím priznať, že som chcel byť pôvodne činoherec.

* Učíte sa texty nových hier tak, že ich rozprávate deťom pred spaním?

Nie. Texty som deťom pred spaním ešte nečítal. Vždy som si vystačil z rozprávkami z knižiek. Ale už mi neraz staršia dcéra pri učení textov pomáha - hádže mi repliky.

* Ako reaguje detské publikum, keď stvárňujete záporného hrdinu?

Niekedy reagujú tak, že sa snažia pomôcť kladnej postave. Najčastejšie tak, že sa zápornej postave vysmievajú. No stáva sa, že aj záporná postava je im niekedy sympatická. Vtedy sa nedá nič robiť, len rozmýšlať, kde sa stala chyba.

* Čo vám dalo štúdium a pobyt v Prahe?

Medzi najväčšie klady patrilo to, že som býval na internáte a musel som sa aspoň trochu starať sám o seba. V Prahe som inak pocítil, že svet je veľký. V Bratislave to, žiaľ, doposiaľ necítim. A potom aj to, že som zistil, že ak sa mi nepodarí jedna vec, môže sa podariť druhá. V Bratislave ostáva neúspech nalepený na človeku ako bremeno.

* Máte obľúbený druh bábky, s ktorým hráte alebo radšej stojíte na javisku sám za seba ako "živoherec"?

Z bábok mám najradšej marionety. Sú to bábky - filozofovia. Najviac im pristane, keď prednášajú vážne texty a mudrujú na javisku. Vyzerajú pritom rozkošne. Človek ich môže brať vážne a s odstupom zároveň. A keď sú to sicílske marionety - s kovovým drôtom v hlave a od váhadla k ruke - tak s nimi sa dajú zvádžať úžasné šermiarske súboje.

* Máte nejaký talizman? Nosíte so sebou alebo si doma vyložili na čestné miesto nejakú rekvizitu, bábku či fotografiu z inscenácie, ktorá vám prirástla k srdcu?

Chcel by som mať ako talizman nejakú bábku z každej inscenácie, ale okrem iných prekážok prečo sa to nedá - mám malý byt.

* Čo alebo kto dokáže naplniť kasu bábkového divadla?

Úplne betónovo dokážu pritiahnuť rodičov s deťmi do divadla tituly, v ktorých sa spomínajú zvieratká - kozliatka, medvedík a pod. Kupodivu pred mesiacom sme premiérovali predstavenie, ktoré malo aj štyri upútavky v televízii, ale ani to nepomohlo. Najlepšie zaberá klasika - rozprávky.

* Museli ste kvôli častému čarovaniu v rozprávkových hrách absolvovať aj vysokú školu čarodejnícku?

Ale áno, už dvakrát sme mali v divadle kvôli kúzlam odborníka iluzionistu, ktorý sa nás usiloval naučiť niektoré fígle. Ale ja som voči takej škole asi dosť odolný.

* Divadelné prázdniny by ste mali stráviť v spoločnosti režiséra Bednárika. Ako tento fakt prijala vaša rodina? Nebúri sa?

Nebúri sa. Vôbec nie je doma harmatanec. Dokonca by som povedal, že moja žena bude spokojná, že budem pracovať a celý týždeň jej nebudem na očiach.

* Upřednostňujete hry kde spolu s loutkou vystupujete na jevišti, nebo raději hry, kde "jen" vodíte loutku?

Mám rád jedno aj druhé. Ako som už spomenul. V paravánových hrách sa dá odpočinúť od činoherných. Niekedy keď je tých hier za paravanom veľa, tak sa dokonca od publika dá odvyknúť. Moja bývalá kolegyňa sa tak bála obecenstva, že jej vždy, keď sa objavila na javisku, bolo vidno aj na očiach ako sa bojí. Pán režisér J. Bednárik to vyriešil jednoducho: "Milka, ty budeš mať čierne okuliare."

* Není hraní pro děti náročné na vstávání?

Je, ale hlavne bolo. Za starých čias, ešte v Banskej Bystrici, sme hrali predstavenie o ôsmej ráno. To sa však navyše menil čas - no čo vám budem hovoriť, hrať divadlo od siedmej ráno V poslednom období hráme skoro už len od desiatej.

* nie je vam niekedy luto, ze ako babkoherec nemate az taky kontakt s publikom???

Beriem to ako osud. Priznávam sa, že som pôvodne chcel hrať pre dospelých, ale teraz som spokojný. Keď hráme v nedeľu pre deti s rodičmi - dospelí sú neodmysliteľnou súčasťou atmosféry.

* Aký máte vzťah k režisérom? Sú nevyhnutnou súčasťou tvorivého tímu alebo ich prítomnosť pri tvorbe inscenácií v bábkovom divadle netreba?

Režiséri sú veľmi potrební aj v bábkovom divadle. Najlepšie je, keď režisér vie, čo všetko sa dá s bábkami dokázať a čo od nej môže očakávať.

* Čo znamenajú pre vás deti?

Deti, to sú vlastne malí ľudia. Aj keď v divadle ich niekedy nazývame "pirane" máme ich samozrejme radi. Kolegovia majú samozrejme pre ne ešte niekoľko ďalších pomenovaní, ale teraz si na ne nespomeniem. Tovar?

* Bývate častým hosťom divadelnej dielne vo vašom divadle? Brávate tam aj svoje deti alebo deti priateľov?

Áno, divadelnú dielňu mám veľmi rád. V Prahe v škole sme mali predmet Výroba bábok. Vtedy som si myslel, že to bude súčasť mojej práce. Doteraz mi to trochu chýba.

* Aké sú dnes najpoužívanejšie rekvizity v bábkovom divadle?

V poslednom čase sa často používa mešec s peniazmi. Požičiava sa z jednej inscenácie do druhej. Neviem, či je to náhoda...

* Vychovávate si v rodine nasledovníka?

Potešilo by ma to, ale asi sa to nepodarí. Dcéra chodí na klavír, na kreslenie, druhá na vilončelo a tiež na kreslenie. Chcú mať spolu predajňu s kvetmi a aranžovať.

* Na javisku sa vám neraz ujdú postavy zvieratiek. Máte medzi nimi svojho miláčika, ktorý vám prirástol k srdcu? Dostal sa aj "naživo" do vašej rodiny?

Hráme predstavenie Kozliatka, vlk a červíček. Tam hrám capka Memka a veľmi ma to baví. Ale viete si predstaviť v paneláku chovať capka? Doma máme len psa a vodnú korytnačku, no tieto zvieratká som na javisku ešte nehral. Dám si požiadavku - pri odchode do dôchodku...